Apollo 12

Apollo 12 odštartovalo 14. novembra 1969 na desaťdňovú výpravu. Operátori v riadiacom stredisku zažívali ťažké chvíle, keď sa dvíhalo Apollo 12 cez ťažké búrkové oblaky zo štartovacej rampy, pretože do nosnej i kozmickej rakety udrel blesk, ktorý vážne ovplyvnil činnosť palubných elektrických systémov. Neobyčajne rýchle a presné vyhodnotenie vzniknutej situácie umožnilo riadiacemu stredisku odporučiť posádke nevyhnutné opatrenia a výprava úspešne pokračovala k Mesiacu. Dôležitým faktorom úspechu bola určite aj skutočnosť, že pri zvažovaní technických zásad projektu zvíťazilo naliehanie odborníkov z Marshallovho kozmického strediska NASA, aby raketa Saturn V a loď Apollo mali samostatné systémy riadenia navádzania.

Cieľom bol východný okraj oblasti Oceanus Procellarum (Oceán búrok), juhuvýchodné od krátera Lansberg, teda západne od miesta pristátia Apolla 11. Veliteľ Pete Conrad a pilot LM Alan Bean pristáli 19. novembra 1969 so svojím lunárnym modulom Intrepid celkom presne v určenej oblasti, iba necelých 200 m od kozmickej sondy Surveyor 3, ktorá v týchto miestach dosadla už 20. apríla 1967. Pracovali opatrne a bez náhlenia. Počas 31 hodín a 31 minút pobytu na Mesiaci uskutočnili dva výstupy EVA (Conrad celkove 7,45 h a Bean 7,25 h), pri ktorých zobrali 34 kg vzoriek hornín a inštalovali sadu vedeckých prístrojov (ALSEP), kým Dick Gordon, pilot veliteľskej lode Yankee Clipper, pracoval na obežnej dráhe s multispektrálnou snímkovacou aparatúrou. Získané výsledky podstatne pomohli pri výbere miesta pristátia ďalších výprav a rozšírili celkové znalosti o mesačnom povrchu. Posádka Apolla 12 sa vrátila na Zem 24. novembra 1969 a pre dramatický (a takmer i tragický) let Apolla 13, po ktorom sa musela podrobne vyšetriť príčina zlyhania techniky, ďalší ľudia sa dostali na Mesiac až o vyše 14 mesiacov.