Apollo 14

Veliteľom letu Apolla 14 bol Allan Shepard, verán z programu Mercury, ktorý sa po vyriešení svojich zdravotných problémov vrátil s kozmonautmi 5. skupiny - Edgarom Mitchelom a Stuartom Roosom - do kozmu. Cieľom ich deväť dňovej výpravy, ktorá sa začala 31. januára 1971, bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13: hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, obsahujúca množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mare Imbrium, ležiaceho 1100 km severne (západne odtaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7). Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy. Na Mesiaci pobudli celkove 33 hodín a 31 minút. Prvá EVA trvala 4 hodiny a 48 minút, druhá 4 hodiny a 37 minút. Program sa stále rozširoval. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone a kozmonauti na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali použiť dvojkolesový transportér, ktorú tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaný a pre únavu a zlú orientáciu iba čiastočne dodržali určenú trasu. Do lunárneho modulu Antares naložili 43,6 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky). Medzitým ROOsa vo veliteľskej lodi Kitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu.

Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská i lunárna sekcia; mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu. výrazne zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom (Apollo 8, CSM bez LM) niesla 28 897 kg, posledná lunárna misia s výsadkom dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca (Apollo 17) už 46 794 kg. V dodatočnej výprave bol napríklad prieskumný štvorkolesový elektromobil Rover firmy Boeing (LRV, Lunar Roving Vehicle - 217 kg, náklad 450 kg), ktorý posádke umožnil podnikať výpravy aj do väčších vzdialeností. Novinkou bola farebná televízna kamera na LRV, ktorá sa dala ovládať z riadiaceho strediska, takže vedcom i verejnosti na Zemi umožnila bezprostredné spojenie s posádkou nielen pri ich výpravách, ale po zaparkovaní Roveru v dostatočnej vzdialenosti od LM (asi 150 m) mohli diváci sledovať aj odlet kozmonautov z Mesiaca. Posledné tri výpravi Apollo názorne predviedli, ako výrazne stúpa využiteľnosť každého ďalšieho letu. Jediná komplikácia pri lete nastala, keď sa nečakane objavili problémy pri pokuse o stretnutie veliteľskej lode a lunárneho modulu Apolla 14 na dráhe okolo Mesiaca. špecialisti museli najprv preveriť navrhované varianty riešenia pri simulovanej akcii na Zemi. Problémy s počítačom lunárneho modulu Apolla 14 si vyžiadali vytvorenie, vyskúšanie a zavedenie celkom nového programu v krátkom čase, dokonca niekoľko hodín pred plánovaným pristátím na Mesiaci.