Rozdiely

Tu môžete vidieť rozdiely medzi vybranou verziou a aktuálnou verziou danej stránky.

Odkaz na tento prehľad zmien

Both sides previous revision Predchádzajúca revízia
projekty:shuttle:shuttle [14.12.2014 13:50]
roman
projekty:shuttle:shuttle [05.10.2016 18:55] (aktuálne)
Riadok 15: Riadok 15:
 == uvod == == uvod ==
  Od plánov k realizácii ​  Od plánov k realizácii ​
-[[http://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​predstava.jpg|{{http://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​lit/​predstava.jpg |}}]] Začiatkom roka 1969 požiadal novozvolený prezident USA Richard Nixon svojho viceprezidenta Spira Agnewa, aby sa postavil na čelo previerkovej komisie, ktorej úlohou bude preskúmať vesmírny program a vypracovať odporúčania do budúcnosti. Ešte skôr ako komisia v septembri 1969 odovzdala svoju správu, pristálo [[projekty:​apollo:​apollo11|Apollo 11]] na Mesiaci a viceprezident bol ešte vždy týmto úspechom prinajmenšom nadšený. Preto komisia pod jeho vedením predložila niekoľko variant dlhodobých vesmírnych zámerov: od veľkého programu vesmírnej stanice na obežnej dráhe okolo Zeme cez lunárnu základňu a pristátie ľudskej posádky na Marse do polovice osemdesiatych rokov až po minimálny program, ktorý rátal s odložením pristátia na Marse a s jednoznačným uprednostnením vývoja vesmírnej stanice a kyvadlovej, mnohonásobne použiteľnej návratnej lode, teda raketoplánu. Náklady na úplný program sa odhadovali až na 10 miliárd dolárov ročne do roku 1980, zatiaľ čo obmedzené návrhy nemali každoročne stáť viac ako 5,7 miliardy.+[[https://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​predstava.jpg|{{https://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​lit/​predstava.jpg |}}]] Začiatkom roka 1969 požiadal novozvolený prezident USA Richard Nixon svojho viceprezidenta Spira Agnewa, aby sa postavil na čelo previerkovej komisie, ktorej úlohou bude preskúmať vesmírny program a vypracovať odporúčania do budúcnosti. Ešte skôr ako komisia v septembri 1969 odovzdala svoju správu, pristálo [[projekty:​apollo:​apollo11|Apollo 11]] na Mesiaci a viceprezident bol ešte vždy týmto úspechom prinajmenšom nadšený. Preto komisia pod jeho vedením predložila niekoľko variant dlhodobých vesmírnych zámerov: od veľkého programu vesmírnej stanice na obežnej dráhe okolo Zeme cez lunárnu základňu a pristátie ľudskej posádky na Marse do polovice osemdesiatych rokov až po minimálny program, ktorý rátal s odložením pristátia na Marse a s jednoznačným uprednostnením vývoja vesmírnej stanice a kyvadlovej, mnohonásobne použiteľnej návratnej lode, teda raketoplánu. Náklady na úplný program sa odhadovali až na 10 miliárd dolárov ročne do roku 1980, zatiaľ čo obmedzené návrhy nemali každoročne stáť viac ako 5,7 miliardy.
  
  
-[[http://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​nixon.jpg|{{http://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​lit/​nixon.jpg |}}]] Záverečná správa previerkovej komisie vonkoncom nebola koordinovaná s pocitmi prevládajúcimi v období, keď sa už aj sám program [[projekty:​apollo:​apollo|Apollo]] ocital pod tvrdým tlakom, s celkovou atmosférou doby. Jeden z vedcov označil cestu ľudskej posádky na Mars za "​najväčšie bláznovstvo",​ a dokonca aj zástancovia vesmírnych projektov v Kongrese ju označili za priveľké sústo. Prezident pochopil všeobecnú náladu a v marci 1970 vyhlásil, že "​výdavky na vesmír si v rigoróznom systéme národných priorít musia nájsť svoje primerané miesto"​. Vláda, pokračoval prezident, odporúčala rozpočet NASA pre finančný rok 1971 nižší než bol rozpočet na rok 1970. Tento pokles odrážal "​súčasné finančné tlaky"​.+[[https://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​nixon.jpg|{{https://​static.vesmir.sk/​fileadmin/​images/​shuttle/​lit/​nixon.jpg |}}]] Záverečná správa previerkovej komisie vonkoncom nebola koordinovaná s pocitmi prevládajúcimi v období, keď sa už aj sám program [[projekty:​apollo:​apollo|Apollo]] ocital pod tvrdým tlakom, s celkovou atmosférou doby. Jeden z vedcov označil cestu ľudskej posádky na Mars za "​najväčšie bláznovstvo",​ a dokonca aj zástancovia vesmírnych projektov v Kongrese ju označili za priveľké sústo. Prezident pochopil všeobecnú náladu a v marci 1970 vyhlásil, že "​výdavky na vesmír si v rigoróznom systéme národných priorít musia nájsť svoje primerané miesto"​. Vláda, pokračoval prezident, odporúčala rozpočet NASA pre finančný rok 1971 nižší než bol rozpočet na rok 1970. Tento pokles odrážal "​súčasné finančné tlaky"​.