Prvé lety

Všetko toto sa však týkalo budúcnosti. Astronauti ktorí sa stali členmi kozmického tímu NASA v roku 1978 a neskôr, sa nemali zúčastniť na prvých letoch: tie mali dostať do rúk niektorí skúsení veteráni zo starších posádok. No i za týchto okolností sa raketoplán, ktorý mal letieť do kozmu, musel najskôr vyskúšať letmi v atmosfére.

Orbitálne lietadlo 101 (Orbital Vehicle, OV-l ), čo bolo oficiálne označenie raketoplánu počas konštrukcie, vytiahli z montážnej haly závodu Rockwell International v kalifornskom Palmdale v septembri 1976. Po kampani, ktorú v tejto súvislosti viedli fanúšikovia televízneho seriálu Star Trek, dostal tento prvý americký raketoplán meno Enterprise (čo v tomto prípade značí asi toľko čo veľký, odvážny podnik). Ihneď nato ho pripravili na program skúšok približovania a pristávania (Approach and Landing Test, ALT), ktorý sa uskutočnil nasledujúci rok v Drydenovom letovom výskumnom stredisku NASA nachádzajúcom sa na leteckej základni Edwards. Účelom programu ALT bolo v podstate otestovať podzvukovú letovú spôsobilosť modulu preveriť jeho aerodynamické charakteristiky a vlastnosti dôležité pre riadenie letu, rovnako ako činnosť mnohých ďalších jeho systémov. Keďže tieto skúšky sa nemali konať v kozmickom priestore, modul bol vystrojený iba simulovanými jednotkami SSME (hlavný motor), OMS (manévrovacie motory) a RCS (korekčné motory). Takisto na trupe bolo inštalovaných iba niekoľko prototypových doštičiek tepelnej izolácie.

Program ALT trval od februára do októbra roku 1977. V tomto období sa Enterprise na chrbte špeciálne upraveného nosiča - lietadla typu Boeing 747 (Boeing Shuttle Carrier Aircraft, SCA) vzniesol na trinásť letových skúšok. Počas ôsmich letov s posádkou boli v pilotnej kabíne raketoplánu dve posádky po dvoch astronautoch: pilot lunárneho modulu Apolla 13 Fred Haise vedno s nováčikom z roku 1969 Gordonom Fullertonom si odlietali päť skúšok, zvyšok absolvoval pilot skúšobného raketového lietadla X-15 a astronaut od roku 1966 Joe Engle a na druhom sedadle sedel Dick Truly, ktorý - podobne ako Fullerton - prešiel do NASA, keď vojenské letectvo USA v roku 1969 zrušilo svoj projekt orbitálneho laboratória s ľudskou osádkou (Manned Orbiting Laboratory - MOL).

Medzi 18. februárom a 2. marcom lietal Boeing 747 s modulom Enterprise na chrbte tak, že kabína raketoplánu bola prázdna a jeho systémy neboli neoživené. Tieto skúšky preverovali letové charakteristiky oboch spriahnutých lietadiel, ktoré počas záverečného letu dosiahli výšku 9144 m. Potom, v júni a júli 1977, nasledovať tri lety už s posádkou na palube raketoplánu, no boli to ešte vždy spoločné lety. V ich rámci astronauti testovali na palube jednotlivé systémy a cizelovali plány na odpútanie raketoplánu od lietadlového nosiča Boeing 747, ktoré sa malo realizovať počas ďalších skúšobných letov. Od 12. augusta do 26. októbra sa uskutočnilo päť voľných letov raketoplánu Enterprise. Počas prvých troch letov boli makety troch hlavných motorov prikryté aerodynamickými krytmi, ktoré mali redukovať ich odpor. Mali zmierniť aj rázové vlny, ktorým bol vystavený nosič pred odpútaním. Keď už astronauti za týchto letov získali potrebné a ťažkou prácou nadobudnuté cenné skúsenosti, bol aerodynamický kryt pred štvrtým letom odstránený, aby sa dali skúmať turbulencie v okolí motorov počas návratu raketoplánu z obežnej dráhy. Miestom pristátia týchto prvých štyroch letov bola dráha na dne Rogersovho vyschnutého jazera na základni Edwards, no piaty skúšobný let už pristával na 4572 m dlhej betónovej dráhe. Účelom tohto pristátia bola skúška vlastností modulu pri brzdení. Boli kriticky dôležité, keďže pre budúcnosť sa plánovali pristátia raketoplánov na dráhe podobnej dĺžky ako v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.

Hoci sa plánovalo viac letov, NASA oznámila, že ciele skúšok sa už dosiahli a preto ďalšie lety už nie sú potrebné. A hoci, pokiaľ išlo o NASA, skúšky približovania a pristávania ALT boli najmä súčasťou prísneho programu schvaľovania raketoplánu pre prvý skúšobný let do kozmu i následnú operačnú prevádzku, znamenali aj cennú publicitu projektu. Išlo o to, že (popri letoch do vesmíru v uplynulých rokoch) verejnosť mala možnosť sledovať niektoré podrobnosti a vidieť let kozmickej lode, od ktorej sa v budúcnosti americkej angažovanosti vo vesmíre tak mnoho očakávalo. Pôvodný zámer bol taký, že po absolvovaní pozemných skúšok sa Enterprise vráti do výrobného závodu v Palmdale, kde ho upravia aj pre vesmírne lety. Napokon sa však v NASA rozhodli, že by to bolo pridrahé, a tak Enterprise potom, čo putoval ako výstavný exponát po USA i zahraničí, naostatok v novembri 1985 previezli na Dullesovo letisko vo Washingtone. Tu sa stal majetkom Smithsonovho inštitútu.