Mars

Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobné zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý impaktnými a vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť. O tom, že tu v minulosti bola svedčí najmä Olympus Mons – najväčšia sopka Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov. Povedľa nej nájdeme viacej sopečných pohorí. Charaketristickou črtou Marsu (ako aj všetkých ostatných vnútorných planét) sú tektonické zlomy, tu je najznámejší Valles Marineris, mohutný kaňon tiahnuci sa pozdĺž rovníku. Zaujímavosťou povrchu Marsu je tiež sieť vyschnutých riečišť, ktoré boli v minulosti plné vody. Dnes sa však tečúca voda premenila na ľad v polárnych čiapočkách alebo v ľade pod povrchom. Kvôli veľmi nízkemu atmosferickému tlaku ani dnes nie je možné, aby sme na povrchu našli tečúcu vodu, pretože by sa hneď vyparila. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 200 km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva, jadro má priemer 1300 – 2100 kilometrov. Atmosféra je tvorená prevažne oxidom uhličitým so stopami dusíku, argónu a kyslíku. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 130 km) a termosféru (130 – 220 km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 220 km. Pre atmosféru Marsu je typické prúdenie v severojužnom smere, ktoré prekračuje rovník. Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole. Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou, pri čiapočkách sú aj zmesou oxidu uhličitého. Čiapočky sa dopĺňajú aj jeho kondenzáciou.

V poslednej dobe sú na červenú planétu vysielané sondy, ktorých úlohou je najmä zistiť možnosť čo aj nepatrnného života. Približne v roku 2018 by mala byť na Mars vyslaná aj ľudská posádka.

MARS – Mesiace

Koncom 19-ho storočia americký astronóm Asaph Hall z Washingthonského námorného observatória zistil, že aj planétu Mars obiehajú 2 mesiace. Dostali meno Phobos a Deimos (Strach a hrôza). Sú to kusy skaly, pokryté veľkým množstvom kráterov. Phobos má rozmer 28 km, druhý Deimos len 16 km. Malá hmotnosť a prítažlivosť nestačí na to, aby si udržali atmosféru, no stačí na to, aby na nich ostala malá vrstva prachu – pamiatka po dopade meteoritov. Zaujímavosťou je obeh oboch telies. Obidva obiehajú rovnakým smerom, no obežná doba Phobosu je dostatočne malá na to, aby bol z povrchu Marsu pozorovaný akoby obiehal opačne.

Phobos - je charakteristický množstvom veľkých kráterov s najväčším Stickney, ktorý má priemer 10 km. Priemerná veľkosť kráterov je cca 150 metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu.

Deimos - má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy.

Planéta:
Rovníkový priemer 6787 km
Polárny priemer 6752 km
Hustota 3940 kg/m
Hmotnosť 6,942 . 10 kg
Perióda rotácie 24h 37m 23s
Úniková rýchlosť 5,0 km/s
Albedo 0,15
Sklon rovníka k rovine dráhy 25°11'
Priemerná teplota povrchu 220 K
Gravitačné zrýchlenie na povrchu (Zem = 1) 0,38
Obežná dráha:
Veľká polos 1,534 AU = 227,9 . 10 km
Excentricita 0,0934
Sklon dráhy 1°51'
Siderická obežná doba 686,980 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 24,13 km/s
Mesiace 2
Najvýznamnejšie zložky atmosféry oxid uhličitý (95,32%), dusík (2,7%), argón (1,6%), kyslík (0,13%), oxid uhoľnatý (0,07%), vodná para (0,03%)
- ďalšie zložky atmosféry neón, kryptón, xenón, ozón