Mars Global Surveyor

Od 11.decembra 1997, presne podľa výpočtov, krúži americká sonda Mars Global Surveyor okolo červenej planéty.Túto sondu vyniesla nosná raketa Delta II 7425.

Štart sondy Mars Global Surveyor na rakete Delta II 7425

Obežná dráha sondy Mars Global Surveyor

Prvá, tzv. záchytná obežná dráha sondy okolo Marsu mala podobu elipsy s najnižším bodom 250 km a najvzdialenejším bodom 54 000 km od povrchu Marsu. Vo chvíli keď dráha sondy okolo Slnka križovala dráhu Marsu, letel Mars Global Surveyor rýchlosťou 22,1 km/s. V chvíli keď sa nachádzal vo vzdialenosti 1500 km od Marsu a gravitácia planéty už sondu podstatne pribrzdila, zapálil sa hlavný raketový motor. Zmes 280 kg nitrogen-tetroxidu a hydrazínu znížila rýchlosť sondy letiacej v momente zážehu rýchlosťou 5090 m/s o 973 m/s. To stačilo na to aby sa sonda dostala do gravitačného “zajatia” Marsu. Sonda Mars Global Surveyor využila k dosiahnutiu stabilnej obežnej dráhe okolo Marsu tzv aerobraking. Pozostával zo 4 hlavných fáz.

Fázy aerobrakingu:

  • Navedenie sondy na záchytnú eliptickú dráhu s dobou
  • obehu 45 hodín.Počas tejto fázy sa znížila peripasida sondy z 250 km na 112 km. Tento efekt sa dosiahol piatimi zážehmi raketových motorov.
  • Druhá, hlavná fáza aerobrakingu, trvala 3 mesiace.
  • Brzdením sa počas cyklických preletov atmosférou v periapside priblíží apoapsida (najvzdialenejší bod eliptickej obežnej dráhy) z vyše 50 000 km na 2000 km.
  • Počas nasledujúcich troch týždňoch sa apoapsida
  • Surveyora priblížila na 450 km od povrchu Marsu. Zatiaľ čo aerobraking približoval apoapsidu,zážehy raketových motorov začali vzďalovať periapsidu: zo 112 km na 143 km. Dráha sondy sa už začínala podobať na kruhovú.
  • Posledný korekčný zážeh sa uskutočnil 18. januára
  • 1998. Ten zmenil periapsidu zo 143 km na definitívnych 450 km. Sonda od tejto chvíli krúži okolo Marsu po obežnej dráhe 400×450 km. Planétu obehne po polárnej dráhe raz za 118 minút, rovník pretína (opäť vďaka aerobrakingu) presne o 14:00.