Sondy Voyager

voyager1

Voyager I.

Americká medziplanetárna kozmická sonda určená na výskum veľkých planét a ich okolia. Voyager I. štartoval 5.9.1977 na heliocentrickú dráhu. Dráha sa korekciami, a najmä gravitač-ným pôsobením planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko. Sonda s hmotnosťou 825 kg ( z toho 105 kg vedeckej aparatúry ) preletela okolo Jupitera 5.3.1979 vo vzdialenosti 277 500 km nad vrchnou vrstvou mrakov planéty.Získala 18 000 snímok Jupitera a jeho mesiacov s rozlišovacou schopnosťou niekoľkých kilometrov. Sonda objavila Jupiterov prstenec, sopečnú činnosť na mesiaci Io, polárne žiare na Jupitery a povrchové útvary na mesiacoch Amaltea ( zo vzdialenosti 420 000 km ), Io ( z 21 000 km ), Európa (zo 700 000 km), Ganymedes ( zo 115 000 km ) a Kalisto (zo 126 000 km ). Prelet oblasťou Jupitera so snímkovaním trval 98 dní. Gravitačnými účinkami Jupitera bola sonda nasmerovaná na dráhu k Saturnu. Dňa 12.11. 1980 sa priblížila k Saturnu na vzdialenosť 2,5 mil. km.V tom čase bol Saturn od Zeme vzdialený 1,5 miliárd km (pre časový signál to znamenalo 85 min). Najväčšie priblíženie nastalo 13.11.1980, keď sonda prešla pod rovinou prstencov planéty a bola vzdialená 124 000 km od vrchnej vrstvy mračien planéty. V ten istý deň prešla vo vzdialenosti 4 000 km od povrchu mesiaca Titan. Voyager I. objavil detailnú štruktúru prstencov saturna, povrchové útvary na jeho mesiacoch a štruktúru mračien planéty. Po prelete okolo Saturna uniká Voyager I. zo slnečnej sústavy.

voyager2

Voyager II.

Štartoval 20.8.1977 (skôr ako Voyager I.) na heliocentrickú dráhu. Dráha sa korekciamy a gravitačnými účinkom planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko. Technické zariadenia na Voyagery II. bolo rovnaké ako pri jeho predchodcovi. Do oblasti Jupitera sa sonda dostala 8.7.1979 ( o 4 mesiace neskôr ako Voyager I. ), 9. 7. prešla v minimálnej vzdialenosti 650 000 od vrchných mračien Jupitera, doplnila výsledky získané Voyagerom I. s vyššou presnosťou a detailnejšími zábermy Veľkej červenej škvrny, Jupiterovho prstenca a niektorých mesiacov. 27.8. 1981 sa priblížila k saturnu na vzdialenosť 100 000 km s podobnými výsledkami, 24.1.1986 preletela okolo Urána, objavila ďaľšie jeho mesiace (celkovo 10) a vyslala ich snímky. Oproti letovému plánu dorazila sonda k Uránu len o minútu skôr oproti letovému plánu. Potom pokračoval Voyger II. k Neptúnu. Preletel popri ňom 25.8.1989. Na Zem sa dostal signál zo sondy až za 4 hod 6 min. Voyager II. putoval celkovo k Neptúnu 12 rokov od štartu. Po prelete okolo Neptúna postupne opúšťa Voyager II. Slnečnú sústavu. Sonda by mala preletieť okolo hviezdy Sírius približne roku 296 038.

Dráha sondy Voyager II.

vybava

Technické vybavenie sond

  • Hmotnosť: 825 kg
  • Veľkosť parabolickej antény: 3.66 m
  • Frekvencie vysielania: 2,3 a 8,4 GHz
  • Zdroj energie: Plutóniové generátory 3 x 180 W
  • Orientácia v priestore: Na Slnko, hviezdu Canopus a gyroskopmi
  • Pohon: Využíva gravitačné pôsobenie planét
  • Palivo na korekcie letu: Hydrazín
cinnost

Činnosť sond Voyager v roku 1991 ========== Voyager I.

Sonda sa začiatkom roka 1991 nachádzala vo vzdialenosti takmer 6,5 milárd km od Slnka, od ktorého sa vzďaľuje rýchlosťou asi 550 miliónov km ročne. Na jar 1990 bol odpojený infračervený rádiometer, fotopolarometer a televízne kamery, ale ostatné prístroje dosiaľ spoľahlivo pracujú a so sondou sa udržiava obojstranné spojenie. Ultrafialový spektrometer, umiestnený na pohyblivej plošine, sa využíva na pozorovanie hviezd spektrálneho typu O a B, bielych trpaslíkov,aktívnych dvojhiezd a extragalaktických objektov. Predpokladá sa výskum asi 50 objektov ročne, a to až do roku 2000. Vrámci programu VIM (Voyager Interstellar Mission) pokračuje sledovanie nabitých častíc, kozmického žiarenia a medziplanetárneho kozmického poľa. Predpokadá sa, že termoelektrický zdroj energie bude schopný zásobovať sondu asi do roku 2025.Zásoby hydrazínu pre stabilizačný systém by mali dovtedy tiež vydržať a sedemdesiat metrové rádioteleskpy by mohli zachytiť vysielanie ešte roku 2030 keď slnečný snímač pravdepodobne prestane rozlišovať Slnko od ostatných hviezd.

Voyager II.

Sonda sa začiatkom roka 1991 nachádzala vo vzdialenosti asi 4,7 milárd km od Slnka.Roku 1990 bol na nej taktiež odpojený infračervený rádiometer, fotopolarometer a televízne kamery, ale ostatné prístroje dosiaľ spoľahlivo pracujú a so sondou sa udržiava obojstranné spojenie. Ultrafialový spektrometer, umiestnený na pohyblivej plošine, sa využíva na pozorovanie hviezd spektrálneho typu O a B, bielych trpaslíkov,aktívnych dvojhiezd a extragalaktických objektov.Predpokladá sa výskum asi 50 objektov ročne, a to až do roku 2000. Vrámci programu VIM (Voyager Interstellar Mission) pokračuje sledovanie nabitých častíc, kozmického žiarenia a medziplanetárneho kozmického poľa. Je reálne, že termoelektrický zdroj energie (po prelete okolo Neptúna mal výkon 400 W oproti pôvodným 480 W) bude schopný zásobovať sondu do roku 2020, zásoby hydrazínu môžu vydržať ešte dlhšie a spojenie so sondou by malo vydržať podobne dlho ako s Voygerom I.

posolstvo

Posolstvo na Voyageroch prípadnej civilizácii

Sondy Voyager obsahovali púzdro s elektronickou platňou. Na tejto platni sú nahrávky vtáčieho spevu, Beethovenovej hudby, džezu, čínskej hudby a pozdravy v šesťdesiatich rečiach Zeme. Na pozlátenej platni je i vyjadrený pôsob akým sa má posolstvo čítať, molekula vodíka i naša poloha vo vesmíre. NASA sa rozhodla dať na sondy posolstvo, pretože tieto sondy smerujú hlboko do vesmíru a možno o niekoľko tisíc, možno miliónov rokov, keď sa sonda nezničí ich chytí nám neznáma civilizácia, ktorá sa bude snažiť posolstvo rozlúštiť. Možno však časom budeme mať technológiu ktorá nám samým umožní cestovať ďalej do vesmíru a stretneme tieto sondy opäť my.


			Posolstvo obsahuje i pozdrav vtedajšieho prezidenta Jimmyho Cartera. Nie je však isté, či sa ho prípadnej civilizácii podarí rozlúštiť a pochopiť.

“Túto vesmírnu sondu Voyager vyrobili Spojené Štáty Americké. Našich 240 miliónov obyvateľov predstavuje časť z vyše štyroch miliárd, ktoré obývajú planétu Zem. My, ľudia sme ešte rozdelený na štáty podľa národností, ale tieto štáty sa už usilujú vytvoriť jednotnú svetovú civilizáciu.

Toto posolstvo posielame do vesmíru. Pravdepodobne pretrvá viac ako miliardu našich rokov a zatiaľ naša civilizácia i zemský povrch prekonajú ďalekorozsiahle zmeny. Spomedzi 200 miliárd hviezd našej galaxie sa na niektorých, možno na mnohých obývaných planétach nachádzajú civilizácie, ktoré cestujú do vesmíru. Ak Voyager nájde takáto civilizácia a bude vedieť správu rozlúštiť a pochopiť, naše posolstvo znie takto:

Toto je dar z malého vzdialeného sveta,záznam našich zvukov a údaje o našej vede, umení, hudbe o našom myslení a cítení.Usilujeme sa aby sme prežili svoju súčasnosť. Dúfame, že keď sa nám podarí zvládnuť naše problémy, budeme sa môcť pripojiť k spoločenstvu galaktických civilizácií. Táto správa vyjadruje našu nádej, rozhodnosť a dobrú vôlu v nekonečnej veľkoleposti vesmíru.”