Apollo 8

George Low, ktorý prevzal po tragickom požiari Apolla vedenie programu kozmickej lode, už pred letom Apolla 7 navrhol, že keď bude táto výprava úspešná, nasledujúce Apollo 8 by mali poslať na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Bol to smelý návrh a nič také predtým nebolo v pláne: pri klasickom postupe NASA totiž ďaľšia výprava mala overovať lunárny modul na obežnej dráhe okolo Zeme. Ibaže modul ešte nebol celkom dokončený. Z toho vyplývalo pre Lowa a stále sa zväčšujúci počet zodpovedných riadiacich pracovníkov, ktorý s ním sympatizovali a začali sa jeho návrhom vážne zaoberať, že let okolo Zeme sa za takých okolností uskutoční iba v krajnom prípade (treba dplniť, že dôležitú úlohu zohrali aj vážne obavy, že ZSSR by mohlo vypustiť svojich kozmonautov na oblet Mesiaca a získať tak v pretekoch o Mesiac cenné body. Všetky informácie zo špionážnych družíc i z ďalších zdrojov upozorňovali, že sovieti takýto let chystajú. Malo ísť o pasívny oblet Mesiaca, aký bez posádky už úspešne absolvovala v septembri 1968 sonda Zond 5 a v novembri Zond 6. Návrh niekoľkých obletov Mesiaca nakoniec zvíťazil a Apollo 8 s posádkou, v ktorej boli dvaja veteráni z programu Gemini (Frank Borman a James Lowell) a jeden nováčik (Wiliam Anders) odštartovalo pomocou rakety Saturn V dňa 21. decembra 1968 z rampy číslo 39 Kennedyho kozmického strediska.

Robert Gilruth neskôr význam letu zhrnul takto:“ Technicky nám táto zjednodušená výprava poskytla pre ďalšie výpravy informácie o spojení a sledovacom systéme, bližší pohľad na predpokladanú oblasť pristátia a zkúsenosti z priestoru okolo Mesiaca. Politicky nám to zabezpečilo prvenstvo v letoch k Mesiacu, pretože urýchlernie termínu zabránilo Rusom vyslať človeka okolo Mesiaca vo svojej kozmickej lodi Zond skôr, ako by sme ho dosiahli my…”.

Let kozmickej lode Apollo 8 prebiehal úspešne a posádka sa o jeho najzaujímavejšie okamihy delila s miliónmi ľudí na Zemi prostredníctvom čiernobielej televíznej kamery. Bolo 23. decembra a nastal jden z významných historických okamihov v dejinách ľudstva - po prvý raz totiž iné teleso ako Zem ovplyvnilo svojou gravitáciou dráhu pilotovanej kozmickej lode. Do tohto okamihu sa CSM Apolla 8 spomaľoval, ale teraz pod vplyvom Mesiaca začal zrýchlovať. Po takmer 70 hodinách letu sa zrodilo ďalšie historické prvenstvo: nad odvrátenou stranou Mesiaca bol zapálený hlavný motor Apolla 8, ktorý znížil rýchlosť o 912 m/s a kozmická loď bola na štedrý deň navedená na obežnú dráhu (spočiatku vo výške 112-311 km so sklonom 12 stupňov, po dvoch obletoch znížila posádka rýchlosť ešte o 42,2 m/s a naviedla svoju loď na kruhovú dráhu vo výške 111-113 km). Kozmonauti detailne popisovali podrobnosti mesačného povrchu, urobili 600 čiernobielych a 720 farebných snímok a televíznym prenosom sprostredkovali divákom úchvatný pohľad na nášho nebeského suseda. Na obežnej dráhe absolvovali desať obletov (20 hodín a 11 minút). Od Mesiaca prečítali i emotívne “posolstvo pre všetkých ľudí dole na dobrej Zemi”, úvod z knihy Genesis, kapitolu 1, verš 1 až 10. Pri poslednom oblete, opäť nad odvrátenou stranou Mesiaca, sa zapálil hlavný motor, ktorý zvýšil rýchlosť lode o 1072 m/s, aby sa Apollo 8 dostalo na spiatočnú dráhu k Zemi. Keď v houstonskom riadiacom stredisku opäť počuli rádiové signály lode, ozval sa Jim Lowell a vyhlásil:“Dovoľujem si vám oznámiť, že Ježiško už letí.” O dva dni pristál ohňom ošľahaný veliteľský modul južne od Havajských ostrovov v Tichom oceáne, s odchýlkou iba 4,5 km od stredu určenej oblasti (kabína sa vrátila rýchlosťou 11,04 km/s a s využitím aerodynamického vztlaku brzdila iným spôsobom ako predchádzajúce lode, ktoré sa vracali balisticky - urobila dva “skoky”, čo umožnilo znížiť preťaženie na 6,8 a 4,2 G).