Mars Reconnaissance Orbiter

Planéta Mars je v súčasnosti jedným z najštudovanejších vesmírnych objektov. Je to tak najmä preto, že na Marse bola kedysi v minulosti voda a vedci sa preto domnievajú, že na tejto planéte mohol existovať život, a to aspoň v primitívnej forme.

Veľmi podrobné informácie o atmosfére Marsu, o jeho povrchu i o podpovrchových vrstvách by mala priniesť americká sonda MRO. Skratka MRO znamená Mars Reconnaissance Orbiter, čiže obežná sonda na prieskum Marsu. Sonda MRO sa bude okolo Marsu pohybovať po dráhe, ktorá leží približne o 20 % nižšie ako je dráha doterajších sond, obiehajúcich okolo planéty Mars. Nižšia dráha a použitie veľmi kvalitných kamier umožnia získať oveľa podrobnejšie zábery z povrchu Marsu, než to umožňovali prístroje doterajších sond.

Na palube sondy MRO bude teleskopická kamera s najväčším priemerom objektívu, aká bola kedy vyslaná k inej planéte. Žiadná iná sonda, vyslaná k Marsu, nebola vystrojená takou veľkou anténou, akú má sonda MRO (anténa sondy MRO má priemer 3 m). Sonda MRO bude na Zem každú minútu vysielať desaťnásobne viac údajov, než ktorákoľvek iná marťanská sonda.

Po prvý raz v histórii použila americká kozmická agentúra NSA na vyslanie medziplanetárnej sondy raketu Atlas V-401. Raketa (či správnejšie nosič) mal pri štarte výšku 57,4 metra a hmotnosť 333 ton. Nosič Atlas V-401 vypustili zo štartovacieho komplexu KCS na floridskom myse Canaveral.

Možno sa niekomu zdá čudné, prečo civilná vesmírna misia bude štartovať z vojenskej základne. Je to jednoducho preto, lebo raketa Atlas je pôvodne vojenskou medzikontinentálnou strelou, ktorej vývoj siaha až do 50. rokov minulého storočia. Vojenské letectvo je teda “zariadené” na vypúšťanie týchto rakiet.

Štartovacie okno na vypustenie sondy MRO k Marsu bolo od 10. augusta 2005 do 30. augusta 2005. V tom čase bude Mars od Zeme vzdialený 116 miliónov kilometrov.

K Marsu sa sonda priblíži v období od 10. do 16. marca roka 2006. Celková dĺžka dráhy sondy pri jej lete zo Zeme na Mars bude približne 500 miliónov kilometrov.

Počas 25 mesiacov trvajúcej misie by mala podrobnejšie preskúmať zloženie a štruktúru Marsu a pátrať po ďalších dôkazoch o prítomnosti vody, o ktorej sú niektorí vedci presvedčení. Pomocou kamier a spektrometrov sa pokúsi zistiť, či na planéte mohli niekedy existovať mikróby. Britskí vedci dúfajú, že nový orbiter im pomôže zistiť, čo sa stalo s ich vlastnou robotickou sondou Beagle 2, ktorá sa bez stopy stratila.

Od marca do októbra 2006 bude nasledovať fáza tzv. aerobrzdenia, počas ktorej bude sonda niekoľkými “ponoreniami” do marťanskej atmosféry zbrzdená a navedená na obežnú dráhu okolo Marsu. Táto dráha bude prebiehať temer nad pólmi Marsu a jej výška bude kolísať od 255 do 320 kilometrov nad povrchom Marsu. Jeden oblet okolo Marsu bude trvať 112 minút.

Prístroje, umiestnené na sonde MRO, budú študovať povrch a atmosféru Marsu od novembra 2006 do decembra 2008.

Od januára 2009 do decembra 2010 (a možno aj dlhšie) bude sonda MRO slúžiť ako retranslačná stanica na prenos údajov zo sond, pracujúcich v tom čase na povrchu Marsu (pôjde napríklad o sondu Phoenix), na pozemské riadiace stanice.

Sonda MRO bude mať pri štarte hmotnosť 2 180 kg, z čoho na vedecké prístroje pripadne 139 kg, palivo na korekcie dráhy bude mať hmotnosť 1 149 kg. Sondu budú elektrickou energiou zásobovať solárne články s celkovou plochou 20 m2, ktoré budú mať výkon 2 000 W. Celkové nálady na vesmírnu misiu MRO budú približne 720 miliónov dolárov, z čoho na vývoj sondy a jej vedeckých prístrojov pripadlo okolo 540 miliónov dolárov. Približne 90 miliónov dolárov stálo vypustenie sondy, zvyšok tvoria operačné náklady a náklady na spracovanie údajov.

Po Orbiteri aj ľudia?

NASA plánuje v tomto desaťročí ešte dve ďalšie misie na Mars - v roku 2007 a v roku 2009, keď chce na jeho orbitu vyslať komplikovanejšie vedecké laboratórium. Je to všetko v súlade s ambicióznym plánom prezidenta Busha, ktorý chce, aby Američania ako prví poslali na Mars ľudí.

Podľa riaditeľa programu NASA pre výskum Marsu je jednou z úloh Orbitera vypátrať najlepšie miesta na planéte, kde by sa dalo pristáť.

Američania však budú musieť v týchto nových vesmírnych pretekoch súperiť prinajmenšom s Ruskom - to už dávnejšie oznámilo projekt, v rámci ktorého v pozemskom uzavretom module testuje, ako by ľudia mohli zvládnuť dlhý let na červenú planétu.